Kade chodíš, chodí máj,
za mnou sa vždy obzeraj,
nakreslím ťa na stenu,
zlatovlasú, zasnenú.
Potom príde ktosi iný,
nasadneš na biely koč,
prídu na mňa tuhé zimy,
za mnou sa už neotoč.
Kade chodíš, chodí jún,
obzeraj sa, keď je spln,
dokreslím ti bielu tvár,
okolo nej zlatý rám.
Možno chodíš v parku sama,
možno v očiach smútok máš,
možno hľadíš z diaľky na mňa,
ja si chodím ako hráč.
Á á á á á á..........
Kade chodíš, chodí máj,
za mnou sa vždy obzeraj,
nakreslím ťa na stenu,
zlatovlasú, zasnenú.
|
Václav Neckář:
Václav Neckář:
Václav Neckář:
