Nepoznáš, nikoho kto to prežíva jak ja,
keď bude treba, tak sa nechám zožrať za živa,
a nevnímaš, tie veci tak ako ich vnímam ja,
robím to pre svojim no na svojich už nemám čas.
A nedá sa, zastaviť koleso keď točí sa,
A nedá sa, spomaliť a povedať obíď ma,
A netrápia, sa fanúšikova čo milujú,
no trápia sa tí moji blízky čo ma formujú a
čím viacej ideš hore, tým si pre nich menej človek
asi majú pocit, že som prestal cítiť jejich bolesť
asi majú pocit, že budem len ďaľší bohém,
zabúdajú, že som drak čo pluje oheň.
Zabúdajú na to, že som nezahodil šancu,
čo mi darovali oni keď som ešte nemal fanklub,
stále cítim naše puto aj keď nevidím tie ksichty,
na tých ktorý stáli pri mne ja nezabudnem nikdy.
Neni to vaša chyba, ale musíme si veriť,
nebežíme spolu, ale musíme sa stretnúť v cieli,
no tak neprovokuj moju chorú hlavu, keď mám nervy,
ja sa vážne snažím niečo vybudovať, nebuď debil,
neberem tak jak oni, neberem vác jak oni,
len berem pod seba beat a serem vám tam slohy,
tak húkajte jak sovy, tak lietajte jak soby,
len nestojte jak sochy, keď sa o to trba pobiť.
Stále som taký istý k*kot jak si pamätáš,
stále si na tie naše k*kotiny pamätám,
myslím aj na vás nech tu pre vás niečo zanechám,
lebo kto zabudol na svojich nech skape sám.
Aj keď si nedošiel na koncert keď sme hrali u vás,
nekúpil si album, nebaví ťa moja hudba
aj tak zažili sme veľa a to je to čo sa počíta,
tak spomínaj, moje meno iba v dobrom prosím ťa.
ref.
Som voľný ako vták, čo letí oblohou,
So svojou slobodou, sa občas cítim sám,
keď letím k vám, nad krajinou,
tak myslím len na to kde domov svoj mám.
Predstav si, že si ja,
a sleduj svet okolo teba, že jak mení sa,
cítiš jak beží čas, až tak, že nedýchaš,
a ľudí ktorých miluješ už vôbec nestíhaš, ani to neskrývaš,
hovoríš zavolaj mi brácho, ale nedvíhaš,
okolo toľko k*kotov v ktorých sa nevyznáš,
milion vyj*baných výčitiek nepredýchaš,
a obetuješ všetkých, ale nevyhráš.
mal som byť na veľa miestach, keď sme boli na cestách,
ale všetko som zmeškal a dneska nemôžem prestať,
ľutovať to, že som tam nebol keď ma tam bolo treba
a že som nedal ... drink s tým s kým ho už nedám
a je ich veľa, pohrebov toľko, že nejde vstrebať,
to, že neuvidím nikoho z nich po svete behať,
lejem to na zem za každého, kto tu už neni
no a keď skapem tak to budú robiť moje deti.
JA
cítim ako mi to uteká pomedzi prsty,
A
snažím sa to zastaviť a udržať to v hrsti,
NA
malú chvílu veriť, že som to zvládol,
ZA
všetkých ľudí ktorí stoja predomnou aj za mnou.
Ja nechcem stádo, nechcem fáro, nechcem lóve, to je málo,
nechcem slávu, nechcem kávu s prezidentom každé ráno,
ja chcem svojich ľudí všade, nech to stíham, nech to klape,
nech sú šťastní, nech sú silní, nech sú so mnou, nech to šlape,
Ja nechcem prestať lietať, ja chcem nech letia so mnou,
nechcem blúdiť jak dieťa čo nevie trafiť domov,
za sebou našich bratov, pred zrakmi našich bohov,
prišiel som oslobodiť mojich ľudí z vašich okov,
a pokiaľ budem dýchať tak budeš počuť názor,
a pokiaľ budem písať, tak budeš cítiť nápor,
a ten kto stojí pri mne, ten bude letieť pri mne,
a bude hrdo búchať do tej hrude jak pri hymne.
ref.
Som voľný ako vták, čo letí oblohou,
So svojou slobodou, sa občas cítim sám,
keď letím k vám, nad krajinou,
tak myslím len na to kde domov svoj mám.
|