Za horizontom miesta kde sme žili v mladosti
Vo svete zázrakov a radosti
Naše myšlienky sa túlali bez hraníc a stále
Až raz začalo zvončeka na rozlúčku vyzváňanie
Popri Dlhej Ceste a dole na Násype
Stále sa tam schádzajú pri Výkope
V našich šľapajách šla banda trhanov
Utekali sme než čas vzal naše sny
Nechávame za sebou miliardy malých bytostí
Čo sa nás snažia ku zemi pripútať
K životu stravovaného pomalým rozkladom
Tráva bola zelenšia
Svetlo bolo jasnejšie
Keď si v kruhu priateľov
Noci plné zázrakov
Hľadíme ponad pahreby mostov čo za nami tlejú
Do záblesku toho aké nádejné to bolo na druhom brehu
Kráčame vpred ale v spánku sa vraciame späť
Ťahaní cez akúsi vnútornú silu
V najväčšej výške s rozvinutou zástavou
Dosiahli sme závratných výšin tohoto vysneného sveta
Navždy zaťažení túžbou a vytúženým cieľom
Je tu stále ten neukojený hlad
Naše unavené oči stále blúdia k horizontom
Hoci sme na tejto ceste boli už toľkokrát
Tráva bola zelenšia
Svetlo bolo jasnejšie
Chuť bola sladšia
Noci plné zázrakov
V kruhu priateľov
Ranná hmla žiari
Voda plynie
Nekonečná rieka
Raz a navždy
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.