Zbohom krasa
Nakoniec su hory bez oci
Su unavene malovanim cervenej tvare mrtveho muza
Svojou vlastnou krvou
Pouzivaju lasku ktora je tak velmi stratena
Zavri svoje oci este raz a uvidis vsetko v ruinach
R: Pocula si niekedy co som ti vravel
Citala si niekedy co som ti pisal
Pocuvala si niekedy co sme hrali
Vpustila si dnu nieco co vravel svet
Sli sme tuto cestu len kvoli tomu aby sme citili tvoju nenavist
Hrali sme len kvoli tomu aby sme sa stali pesiakmi v tejto hre
Aka slepa len si, nevidis
Vybrala si si dlhu cestu no my sme chceli pockat
Zbohom krasa
Jacobov prizrak dievcata v bielom
So zaviazanymi ocami
Mrtvy surodenci sa prechadzaju po umierajucej zemi
Slucka okolo skrtiaceho sa srdca
Vecnost sa trha na kusky
Pomaly zvonia pohrebne zvony
"Potrebujem zomriet aby som sa citil zivo"
R:
Nie strom opusti kvet
Ale kvet opusti strom
V jeden den som chcel naucit laske tieto jazvy
Stale su cerstve po cerveno-horucej cepeli tvojich slov
...Aka slepa len si, nevidis...
...Ze hrac stratil vsetko co nemal...
R:
Zbohom krasa
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.