starý muž na pobreží
na konci dňa
pozoruje horizont
s morským vetrom v tvári
búrkou zmietaný ostrov
ročné obdobia sú také isté
kotvisko nenamaľované
a loď bez mena
more bez brehov pre jedného neznámeho vykázaného
oživuje signálny oheň svetlo na konci sveta
ukazuje cestu osvetľuje nádej v ich srdciach
jediný na ich ceste domov z ďaleka
toto je pre dlho zabudnuté
svetlo na konci sveta
smútiaci obzor
smútok ho dávno opustil
albatros lieta
uvádzajúc ho do sna
do času pred tým ako bol neviditeľný
princezná vo veži
deti na poliach
život mu dal všetko:
ostrov všetkého
teraz je jeho láska spomienka
posledný krát rozťahuje plachty
lúčiac sa so svetom
kotva do vody
dno je hlboko
tráva stále v jeho nohách
a úsmev pod obočím
toto je pre dlho zabudnuté
svetlo na konci sveta
smútiaci obzor
smútok ho dávno opustil
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.