Osamelý klavír znie
z okna na treťom poschodí,
do pustých ulíc tóny padajú,
v okolí do polí.
Po schodoch nikto nekráča,
pri dverách nik nezazvoní,
len tiché tóny na zem padajú
v okolí do polí.
Zabudli sme svoje telefónne čísla,
vymazali sme ich nasilu z pamäti,
ľadová jaskyňa je moja izba,
jediná lampa uprostred hlúpo svieti.
Chladné tóny zmýva dážď,
ticho do tmy sa ponorí,
kedy ma tá moja samota
už prebolí, už prebolí.
Zabudli sme svoje telefónne čísla,
vymazali sme ich nasilu z pamäti,
ľadová jaskyňa je moja izba,
jediná lampa uprostred hlúpo svieti.
Na na na na ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.