Mím, mŕtva tvár,
hádam sa bál
o Colombínu a kvet,
ten, čo pri hrách bozkával.
Mím, mŕtva tvár,
hádam sa smial,
keď Colombínu,
krehký kvet,
si iný odvádzal.
Nebola publikom,
pre ktoré on bol snom,
pre ňu vždy tú svoju
tragikomédiu
aj tak zle hral.
Vždy bledú mím
mával tvár,
hoc zmĺkol už sál,
hľadisko prázdne,
len mím tíško plakal
a sám stál.
Nebola publikom,
pre ktoré on bol snom,
pre ňu vždy tú svoju
tragikomédiu
aj tak zle hral.
Vždy bledú mím
mával tvár,
hoc zmĺkol už sál,
hľadisko prázdne,
len mím tíško plakal
a sám stál.
Tíško plakal a sám stál.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Pozrieť v obchode →
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵