Na na na na .... ĽB: Občas chvíľa klamná k nebu vie nás vzniesť, osud často rád má túto z mnohých ciest. Tá je ale slepá, on nás zaskočil, my mu zakričíme do očí. Spolu: Ráč nám vrátiť, čo ranný vánok vzal, ráč vrátiť nám to s láskou, ráč nám vrátiť, čo z dlaní sám si zvial a dokážeš nám, že si kráľ. ĽB: Láska, keď nás bolí, horká ako blen, zdá sa, že sa zborí svet a s tým náš sen. Osud lásku schová, on zaútočí, my mu zakričíme do očí. Spolu: Ráč nám vrátiť, čo ranný vánok vzal, ráč vrátiť nám to s láskou, ráč nám vrátiť, čo z dlaní sám si zvial a dokážeš nám, že si kráľ. JB: Občas máme šťastie, nastavíme dlaň, toto nám z nej rastie a to nie je klam. Raz však kúsok šťastia, inam zatočí, my mu zakričíme do očí. Spolu: Ráč nám vrátiť, čo ranný vánok vzal, ráč vrátiť nám to s láskou, ráč nám vrátiť, čo z dlaní sám si zvial a dokážeš nám, že si kráľ. Spolu: Ráč nám vrátiť, čo ranný vánok vzal, ráč vrátiť nám to s láskou, ráč nám vrátiť, čo z dlaní sám si zvial a dokážeš nám, že si kráľ. Na na na na ....