Postoj, dievča, ktosi klope na dvere, stojí ti tu milý, stojí vo viere, že mu dievča, že mu otvoríš, prečo mlčíš, prečo nič nehovoríš? Mládenec stojí a ty hrdo pozeráš, prečo zvádzaš a potom utekáš? Že ho ľúbiš, si predsa povedala a pritom inému srdce odovzdala. Len tam tak stál a v ruke ruža, nik sa nepýtal, ako bolí muža samota v skladačke origami, keď by ako dieťa bežať chcel alebo schovať slzy do dlaní. Mladému chlapcovi srdce si zlomila, že si sa tajne inému sľúbila, nech teda zvädne ruža červená a ty v zrade ostaneš premenená. Len tam tak stál a v ruke ruža, nik sa nepýtal, ako bolí muža samota v skladačke origami, keď by ako dieťa bežať chcel alebo schovať slzy do dlaní. Len tam tak stál a v ruke ruža, nik sa nepýtal, ako bolí muža samota v skladačke origami, keď by ako dieťa bežať chcel alebo schovať slzy do dlaní.