Mám v sebe ukrytú
trinástu komnatu,
navždy je v nej biela vôňa
perinky a mlieka.
Všetko to, čo bolo prvé,
pieseň, ktorú vŕzgal kočík,
nebo, modrá rieka.
Z kríčka stonka, zázrak trávy,
všetci vtedy zdali sa mi
strašno-strašne dospelí.
Mám v sebe ukrytú
trinástu komnatu,
v škôlke kriedou na asfalte
odplavujú dažde.
Poznám, čo som nepoznala,
sivé ráno za oblokom
zdá sa ako každé.
Pamätníčky ležia v kúte,
vrkoče sú odstrihnuté,
vraj sme na krok dospelí.
Mama, už som veľká
mama, aj tak som tvoja,
mama, maj pre mňa v očiach
stále modré pierka
na čas hľadania a nepokoja.
Mám v sebe ukrytú
trinástu komnatu,
aj pod hustým snehom času
bielo vo mne dýcha.
Keď sa svet zdá zlý a cudzí,
počujem ju v hluku ulíc
ako kvapku ticha.
Mama v izbe
sedí sama,
vyšíva a nepozná ma,
už sme dospelí.
Mama, už som veľká
mama, aj tak som tvoja,
mama, maj pre mňa v očiach
stále modré pierka
na čas hľadania a nepokoja.
Mama, už som veľká
mama, aj tak som tvoja,
mama, maj pre mňa v očiach
stále modré pierka
na čas hľadania a nepokoja.
Mama, už som veľká
mama, aj tak som tvoja.
Slavik
🌟
(5737 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.