AHviezdy predsa C#7planú, cigáDň
horí na oblohe AžiaF#mi7ra
DOči sťa kus E7chleba
C#7svietia z hĺbky neF#miba
na H7nás, na to plemä biedne a čierE7ne. A
Slzám, čo nám C#7kanú nebráDň,
aby po tvári nám AtiekF#mi7li
Dv tom cigánskom E7plači C#7dobre aj to F#mistačí
že nám Hmi7slzy E7tečú, tých sĺz Apár. C#7F#miLáska rozH7kvitá, tak Emaj7hovorí, C#mi6D#mi7Že aj biela G#7tvár
C#mi7má niekedy žiaľ a Hmi7smúE7ti. AAHviezdy predsa C#7planú, cigáDň
sólo: AF#mi7DE7C#7F#miH7E7A
Láska rozkvitá, tak hovorí
že aj biela tvár má niekedy žiaľ a smúti.
Preto ruky spínam, cigáň,
tam, kde šťastie spí nám, drieme,
šťastie tiché, nemé, úbohé a čierne,
tam, kde hviezdy planú cigánske.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.