Mám od leta ukrytých na dne duše tých pár slov, smiech je z mora slaný dych a žltý mesiac nad riekou. Viem, akú má láska chuť, každý to raz spozná sám, skús spomienkou odomknúť to leto, ktoré patrí nám. Keď nežná balalajka tíško zavzlyká a biela noc očiam nedá spať, jedným prostým kúzlom básnika na chvíľu vráť mi to leto, vráť. Vráť mi tých modrých týždňov pár, keď vonia vzduch a samovar a v blízkej reči ľudský hlas sa náhle ozval kdesi v nás. Nebo i biely ruský les a pieseň, ktorá z prachu ciest, šumela ako vodopád, to všetko hoci na chvíľu mi vráť, na chvíľu vráť. Mám od leta schovaný na dne duše vzácny svet, ber to víno do dlaní, ak uhasiť chceš vo mne smäd. Viem, akú má láska chuť, každý to raz spozná sám, skús spomienkou odomknúť to leto, ktoré patrí nám. Keď nežná balalajka tíško zavzlyká a biela noc očiam nedá spať, jedným prostým kúzlom básnika na chvíľu vráť mi to leto, vráť. Vráť mi tých modrých týždňov pár, keď vonia vzduch a samovar a v blízkej reči ľudský hlas sa náhle ozval kdesi v nás. Nebo i biely ruský les a pieseň, ktorá z prachu ciest, šumela ako vodopád, to všetko hoci na chvíľu mi vráť, na chvíľu vráť. La la la la la .... Vráť mi tých modrých týždňov pár, keď vonia vzduch a samovar a v blízkej reči ľudský hlas sa náhle ozval kdesi v nás. Nebo i biely ruský les a pieseň, ktorá z prachu ciest, šumela ako vodopád, to všetko hoci na chvíľu mi vráť, na chvíľu vráť, na chvíľu vráť, vráť.