Noc býva tmavá, mäkká, tichá, kávomedová, raz mesiac a raz hviezdy kto by to sledoval. A niečo ako prievan je cítiť zo šera, to z kúta skrine spieva si tvoja košeľa, to z kúta skrine spieva si tvoja košeľa. A svetlo ledva kvapká z lustra na starý koberec, sú chvíle keď z rúk padá, čo do nich zoberiem. Je tvrdý, ostrý večer, na oknách zvalený, na noc sa neoblečiem pozerám na steny, na noc sa neoblečiem pozerám na steny. Tak málo zostalo tu z teba, málo si povedal, zostal mi sfalšovaný obraz Ulice Toleda, Ulice Toleda. Málo zostalo tu z teba, spánok však zdravý mám, málo so sebou si zobral na cestu ktovie kam. Mne zostal El Greco a ty si ďaleko a možno sám a možno sám. Noc býva tmavá, mäkká, tichá, kávomedová, raz mesiac a raz hviezdy, kto by to sledoval. A niečo ako prievan je cítiť zo šera, to z kúta skrine spieva si tvoja košeľa, to z kúta skrine spieva si tvoja košeľa. Tak málo zostalo tu z teba, málo si povedal, zostal mi sfalšovaný obraz Ulice Toleda, Ulice Toleda. Málo zostalo tu z teba, spánok však zdravý mám, málo so sebou si zobral na cestu ktovie kam. Mne zostal El Greco a ty si ďaleko a možno sám a možno sám a možno sám a možno sám.