A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, keď nemá, čím by prišil záplatu na to, čo bolí, čo má zostať skryté jak chromá ruka pod rukávom kabátu. Tisíckrát zamkni všetko, čo ťa trápi, do krvi zamkni slovo plačúce. Zo živej vody rozumu sa napi, na jazvy nehľaď, nehľaď na srdce. Tým, čo ťa ľúbia, pre ich lásku luhaj, rozkolíš zvony poézie v nociach tesknoty. Na nebi smutných vyjdi ako dúha, nad cudzím srdcom, ktoré nenôti, nad cudzím srdcom, ktoré nenôti.