Soňa Horňáková - Mlčanie Sedíme ôsmi v dusnom kupé, zohnutí do seba, mlčíme práve vtedy, keď mlčať netreba. Za oknom krása krajín dôverne neznámych, sprievodca správnosť lístka dierkami prizná mi. V rukách nám ležia knihy, oči nám spája med, aj nezáväzné slová vravieť sa bojíme. Do sýta vymlčaní môžeme vystúpiť, spraviť si ďalšiu čiarku, nadviazať novú niť. Ten pán, čo dávno nespí, oči má zavreté, a ticho v kúte sníva svoje sny o svete. Len sem tam kvapne úsmev, ukrytý do dlane a mlčíme si o tom, čo sa už nestane. Do sýta vymlčaní môžeme vystúpiť, spraviť si ďalšiu čiarku, nadviazať novú niť. Sedíme ôsmi v dusnom kupé, zohnutí do seba, mlčíme práve vtedy, keď mlčať netreba.