Keď som sa pozerala na prestretú oblohu
Zmocnil sa ma neodvratný pocit
Že večnosť a vtáčie perie
Sú jedným obrazom toho
Nepochopitelného víru
Vynášejícím súd nad každým
Kto sa mu nepostaví
A v tom okamihu sa mi zdalo
Že každý kameň je dvojzmyselný
A že vlastne celú večnosť len dúfa
že aspoň okamih
Ukáže ten zázrak
Čo dodá bezvládnemu svitu dôveru
Zostať v temnote
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.