Zdalo sa mi,že som na začiatku cesty Že rozumiem kvitnúcej ruži Pretože ruža je ruža A keď mi bolo to tajomstvo nablízku Niečo vo mne stíchlo, onemela som „Nič nie je“ zaznelo priestorom Tie slová mali farbu machu A ja som si spomenula Že svet povstal z ohňa Už nie sú potrebné slová Aj keď sme prečítali znaky Aj keď sme rozlúštili písmo Aj keď sme odhalili znamenia Nezostáva nič iné,ako mlčať „Rád, ktorý si naša myseľ predstavuje je ako sieť ,alebo rebrík, ktorý sa stavia preto, aby bolo možné niečeho dosiahnuť. Hneď však toho bolo dosiahnuté je potrebné rebrík odhodiť pretože sa ukáže, že síce poslúžil, ale nemal zmysel. Jediné pravdy, ktoré k niečomu sú, sú nástroje, ktoré je potrebné po použití odhodiť.“ „Bývalá ruža je tu už len čo meno, len mwná držíme vo svojej moci“