Možno sa pamätáš
na rozprávky starej mamy.
Jej knižka bola taká malá
a tvoje sny také veľké.
Keď posledný krát prečítala ostatnú stranu
akýsi sen ti zakryl tvár
a ty si sa rozplakala.
Vraj pre anjela.
A zase niekde niekto preto plače
a o tom nehovorí a plače
a o tom nehovorí kto láskal tvoju tvár.
Rozprávka stráca rým.
Nepoviem, Mahuliena, kto v láske robí prím
a kto doplatí na to, že stráca svoju tvár.
Z čoho sa vyrába človečia láska a preklad nad dvere.
V náruči plavovláska a vrúbky na dreve,
to aby si pamätal kto láskal tvoju tvár.
Kedy tu aká bola a za čo stála
a slzy poctivej, keď sa poprvý krát bála.
Z vás dvoch už jeden nemá rád
a preto plačeš a nie pre anjela.
Zhasnite svetlo, nech to má spád.
Snažíš sa nemyslieť Mahuliena.
Z vás dvoch už jeden nemá rád
a preto plačeš a nie pre anjela.
Zhasnite svetlo, nech to má spád.
Snažíš sa nemyslieť Mahuliena.
Z vás dvoch už jeden nemá rád
a preto plačeš a nie pre anjela.
a nie pre anjela...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.