SuperMusic.sk

Marián Geišberg - Keď sa starec poberá (Príbeh muža) (feat. Nothing)

Je jeseň, do vína padá prach, ťažký dych, starecký pach, v zime prší sneh, na dušu klope chlad, vrásky očí, večný strach, keď zajtra príde jar, zubatá doma seď, ja mám tento život rád a v lete slnovrat, kvety sa budú smiať, ešte vyčkaj z brehu milý brat. I keď nemám síl, vyhrievam aspoň peň, včely hučia, tešia teplý deň, je príliš dusno, na vlásku hojdám sen, je o nás, pri fotke tvojej tliem, kôra hladí tvár, ja voniam teba v nej, dotyk bytia, ešte slnko hrej, žil som ako žil, nechajte cestu tak, hriechy v lístí a duša ako mach. Refrén: Ktosi zhora pozerá to sa len starec poberá smútok farbí tichú tvár na svete stačí ľudí pár - a zmizne všetok svár Raz nájdu telo v nej, v chalupe stareckej, láska vráť sa potom sem, premilovaný les, očistná vôňa briez, život vždy je, tu a teraz, dnes a keď už nebudem, opatruj dedinu, Bože, nech hravé deti nezhynú, ja mĺkvo odchádzam, hodiny bijú čas, nahý som vkročil, nahý sa vrátim zas. Milovaná zem, ty všetko o nás vieš, znášaš rany, nikdy nerepceš, dlaňou poľahky tvoju mamu zakryť viem, som obyčajný, v srdci šediviem, a zo stebiel trávy zrazu je ruženec, spoveď sa konči, z jesene je marec, tie tóny klavíra, žehnajú oblohu, vraj je čas dušu vrátiť Bohu.

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.