Na na na na ....
ĽB: Občas chvíľa klamná
k nebu vie nás vzniesť,
osud často rád má
túto z mnohých ciest.
Tá je ale slepá,
on nás zaskočil,
my mu zakričíme do očí.
Spolu: Ráč nám vrátiť,
čo ranný vánok vzal,
ráč vrátiť nám to s láskou,
ráč nám vrátiť,
čo z dlaní sám si zvial
a dokážeš nám, že si kráľ.
ĽB: Láska, keď nás bolí,
horká ako blen,
zdá sa, že sa zborí
svet a s tým náš sen.
Osud lásku schová,
on zaútočí,
my mu zakričíme do očí.
Spolu: Ráč nám vrátiť,
čo ranný vánok vzal,
ráč vrátiť nám to s láskou,
ráč nám vrátiť,
čo z dlaní sám si zvial
a dokážeš nám, že si kráľ.
JB: Občas máme šťastie,
nastavíme dlaň,
toto nám z nej rastie
a to nie je klam.
Raz však kúsok šťastia,
inam zatočí,
my mu zakričíme do očí.
Spolu: Ráč nám vrátiť,
čo ranný vánok vzal,
ráč vrátiť nám to s láskou,
ráč nám vrátiť,
čo z dlaní sám si zvial
a dokážeš nám, že si kráľ.
Spolu: Ráč nám vrátiť,
čo ranný vánok vzal,
ráč vrátiť nám to s láskou,
ráč nám vrátiť,
čo z dlaní sám si zvial
a dokážeš nám, že si kráľ.
Na na na na ....
|