Čakal si ma na rázcestí a tvár si mal detsky nevinnú, povedal si len: „Poď“ a ja som šla s tebou. V stánku na malom námestí si mi kúpil veľkú zmrzlinu, za všetko, čo si mal a len si sa smial. Smiech a láska bez slov jedinou cestou, čo má chuť záhad. Deň zdal sa nám krátky a naše matky už hľadali nás. Čas, je šťastie z rosy pili sme bosí z neznámych záhrad. Dni, keď nám sny nové pri každom slove roztriasli hlas. Vo dne stojí na rázcestí a má stále tú tvár nevinnú, iba my sme už preč zo svetiel jej brezí. Nájdeš aj malé námestie, tam, kde si mi kúpil zmrzlinu, za všetko, čo si mal a len si sa smial. Smiech a láska bez slov jedinou cestou, čo má chuť záhad. Deň zdal sa nám krátky a naše matky hľadali nás. Škoda, že dnes sme už trochu iní, na nič nemáme už čas, nič nám nie je nové a v každom slove chceme sa nájsť. Smiech a láska bez slov jedinou cestou, čo má chuť záhad. Deň zdal sa nám krátky a naše matky hľadali nás. Čas, je šťastie z rosy pili sme bosí z neznámych záhrad. Dni, keď nám sny nové pri každom slove roztriasli hlas.