Ach, komu to rozpoviem,
komu sa zdôverím,
že vznášam sa ponad zem,
cítim sa páperím.
Letím ponad rieky prúd tam
a pesničku núkam
vtákom, stromom,
prosto, komu chcem.
To divné byť môže snáď,
že som tým páperím,
no nesmiete sa mi smiať,
keď sa vám zdôverím.
Vprostred izby malý stôl,
na ňom váza gladiol,
keď na ne sa pozerám,
tak šťastná som,
veď mohol ich poslať k nám
jedine on.
To divné byť môže snáď,
že som tým páperím,
no nesmiete sa mi smiať,
keď sa vám zdôverím.
Vprostred izby malý stôl,
na ňom váza gladiol,
keď na ne sa pozerám,
tak šťastná som,
veď mohol ich poslať k nám
jedine on.
|
