Pýtaš sa ma, ako sa mám, odpovedám, že dobre, no pravda je taká, že iba zaspávam a vstávam, a čo je medzi, na to si neviem spomenúť. Pýtaš sa ma, ako sa mám, vravím, že dobre, ale to je iba na trojku, som zrelý na samovraždu.
Dotýkam sa chrbtov prečítaných kníh, hladím hrdlá prázdnych fliaš, toto, čo žijem, nie je život, ale agónia a umieranie. Rozklad všetko pohltí, som zrelý na samovraždu. |