Večerné minuetto na hrade pri mori
Drahokam ešte jasnejší ako mesiac
Znížil Jej masku ku mne
Najvznešenejší výtvor Bohov, plný ohňa
By žasol nad stvorením ich Kráľovny
Nalievam vzduch Jej túžbou
A moje srdce sa chveje hlbokou poéziou.
Zamiloval som sa do nej kôli jej pôvabu
Vôni a mačaciemu šarmu
A ženským lesným očiam ktoré hlásajú necudnosť.
Zmyselnosť, zaťažená preludmi uprostred tejto teplej jesennej noci
Upokojila ma od drahej pretvárky
A spolu sme sa zlepili v krvavom vzostupe mesačného svetla.
Perleťová luna, aké kúzlo si na mňa uvrhla?
Jej ľadový bozk mi zasypal šiju
Ako šepkajúce vlny na Acheronovej pláži
Vo víre sladkých hlasov a sôch
Ktoré pripomínali umierajúce stromy
Sa ma táto smilná zvodkyňa v čiernom zmocnila...
Za bledomodrého úsvitu, ako znovuzrodenie Ligei
Som sa voľne vytrhol zo svojej spiacej hrobky
Na hmlisté trávy mora kde vystupujú skaly, zúfalý
Som žialil za jej vidinou
Zmätený a slabý, ešte naplnený vášňou
Som priahol po milulých predohrách
Prekliatia nepokoja a jej vrúcnych dotykov
Prišlo viac ako by moja duša mohla zniesť
Ja som sa hneď snažil zazrieť ju znovu
Vstávajúc z polnočnej bezvládnosti
Ešte som ani nevedel jej meno
Na úzkom zraze nad priepasťou zmyselnosti
Som tancoval ako slepý sprievodca
Opitý z červeného vína, jej mŕtve pery na mojich
Pokryté vôňou noci
Hodiny som zmýval okolitú zem
V zbytočnej viere že by sme sa mohli stretnúť
Keď sa roztvorili búrkové popolavé mračná, unavený
Hľadal som útočište na cintoríne
Spánok, sny ohlasujúce
stopu nočných mor z podzemia bez slnka
Vládkyňa temnôt
Teraz už viem kto si
morské prúdy mi prenasledujú spánok
vytrhnutý z nočných mor ktoré si spojila dohromady
Lamia a Lemures (upír a fantómy )
Splodili tvoje smilstvo
Aby zviedlo moje telo.
Portrét mŕtvej grófky
Hlboko poznačená bolesť v mojich snoch
Predviedla zánik, životný trest
Nechávajúc za sebou trochu sily na zatvorenie tejto biednej hrobky.
Ale vo mne sa mieša otrávený nektár
K horúčkovitej túžbe a s chorobným cieľom hľadám
Medzi závesmi z pavučín kde ona zamdlela
Bohyňa cintorína, víchrice a mesiac
V bezchybnej osudnej kráse jej tváre núti
Záblesky neba, kde padla spoločnosť duchov,
Aby oplakávali stratu boha v najčernejšom zamate
Odetého v ich zániku ako v letiacej siluete.
"Miznem, zatienená
Si zasvätený môjmu hriechu
Tajomstvá sú mŕtve, uvalil by si
Moju pokožku krutému dennému svetlu?
Nechceš ma uctievať
S karmínovou obetou
Aby ma mohol vzrušovať tvoj bozk
A oplakávať novo nájdený život?"
Červené ruže pre diablovu prostitútku
Temní anjeli ochutnávajú moje slzy
A šepkajú strašidelné žalospevy
Jemne do mojich uší
Ohne potreby tu vábia odpor
Nočný tep
Moje žily sa rozliali vpred do ich vôd
Obeta za pery ktoré najviac milujem
Som zaplavený jej podlými brehmi
Kde sa topí tieň jej hviezd
Čierne hroby kde zhrešili milenci
Ako anjel a Nahemah
"Nahemah"
Roztvor mi oči, ponáhľaj sa, dokáž
Slepý popud voči tebe, očarenie
Pre ktoré musím vedieť - nie si smrť?
Moje srdce sa ozýva bez krvi a zúrivo
Pokušenie číha v noci v hlučnej zábave
Nepríde kráľovna nebies ku mne ako diabol?
V ten osudný posvätný večer keď sme utiekli spoločnosti
Ako okolo nás prúdila hudba v iskrivých, zhubných listoch
Pod rohatou Dianou kde bol všitý jej pás krvi
Puklina v chladnom mramorovom kameni na cintoríne Anjelov..
Smútim nad stratou života v ponurom zamate
Odetý v tieni Smrti ako letiaca
Silueta...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.