Zlatou riekou plynie spln a parník mešká,
víchor zháša hviezdu dňom,
zmenou dní sa ženie čln, čo nemá veslá,
vieš kam pláva, plávam v ňom.
Tak tečie do hôr už jedenásť liet
a dalo sa do slov, našiel breh,
ktože to z nás dvoch lepšie vie.
Riekou z morí tečie k nám,
ríšou skál dravý prúd,
riekou lásky tečie k nám,
to čosi voláme šťastím, šťastie, šťastie.
Keď sa s jarným vetrom do hôr vrátia vtáci,
vždy zájdu k jednej z mnohých skál,
vidím na ich pestrom perí, že sú vzácni,
s tebou som však v zime stál.
Kto ma tu zaklial v skale iste netušil,
že som sa zahrial v rieke, že som žil,
že rieka lásky tečie z mojich žíl.
Riekou lásky tečie k nám,
to čosi voláme šťastím, šťastie, šťastie.,
Rieka lásky je kráľovnou riek
a ty si jej breh,
top sa v rieke, v rieke,
už dávno sa topím a ja tiež,
sme brehy rieky, ty tam, ty na díl.
Riekou z morí tečie k nám,
ríšou skál dravý prúd,
riekou lásky tečie k nám,
ríšou skál dravý prúd.
|
