Vracal som sa odtiaľ,
alebo chystal tam
Cesta ako údel.
Skrýval som, že krívam,
pol sa usmieval,
bolo ako bude.
Skúsenosť je asi málo prenosná,
tak sme iba stáli,
odhadujúc, na čo kto z nás má.
On sa iba díval, ja som neuhol
na pol ceste sily,
na pol ceste snov.
Mal v očiach takú nádej,
čo ťa pokorí,
ako cudzí hosť,
čo z tmy a zimy nečakane vstúpi do dverí.
Nádej sestrou túžby, keď sa milujú
na spoločnej izbe v hostinci kde všetci nocujú.
Ja som kríval speť,
on sa pohol tam,
Cesta ako údel.
videl som že kráča,
on sa usmieval,
videl to, čo videl.
Skúsenosť je asi málo prenosná
od narodenia k smrti každý má, čo má.
Odkazy pre synov majú málo slov
na polceste sily,
na polceste snov.
Majú v očiach nádej,
čo ťa pokorí,
ako cudzí hosť,
čo z tmy a zimy nečakane vstúpi do dverí.
Nádej sestrou túžby, keď sa milujú
na spoločnej izbe v hostinci kde všetci nocujú.
|