Ó, pestré tibetské dievča,
ktoré ma dnes očisťuje
a z ktorého smädne pije moje iné ja,
z kroka na krok v Tebe ponáram a strácam, čo som nikdy nemal
a myslím na Teba.
Buď dnes ráno pozdravená!
Buď hravá a snivá!
Vzývam Tvoje pravé meno, ktoré nepoznám.
Ó, krehká novembrová žienka,
ktorá sa dnes vo mne rodí ako plachá mladá matka
a v ktorej zas divo svitá moje iné ja,
neviem ako som Ťa našiel, kto a čím nás kedy spojil,
už sa na to nepamätám.
Spievam pre Teba.
Buď dnes ráno pozdravená!
Buď svieža a jasnozrivá!
Vzývam Tvoje pravé meno, ktoré nepoznám.
Ó, na spadnutie zrelá snežná žena,
ktorá ma vždy znova vedie
zo dna horúceho leta až na vrchol ostrej zimy a odtiaľ už
priamo ďalej na prah nahej vlahej jari, v ktorej klíči moje iné ja,
volám do neba:
Buď nežná a nenásytná!
Buď dnes ráno pozdravená!
Vzývam Tvoje pravé meno, ktoré nepoznám.
Vzdušným kľúčom v prázdnej dlani odomykám vzdušnú bránu nikam.
Ó, tajomný šikmooký dážď,
vášnivá rieka svetiel spievajúcich snivú pieseň,
čo ma strháva a plaví a v ktorej zas slepo horí moje až za obzor
iné ja,
ó, Ty nevýslovná voda,
moja modlitba:
Buď číra a bezodná!
Buď pozdravená!
Buď živá!
Buď živá!
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.