Kam letíš, čierny drozd,
ty nemáš stále dosť
ranného hvízdania?
Tu pri diaľnici mám dom,
sadni si na môj prah
a prvé ranné správy so mnou počúvaj:
Že jarný vietor práve tresol dverami
šopy čierej od uhlia,
že lomoz marcovej trávy za benzínovou pumpou
v noci ani na chvíľu neustal,
že veľká spavá mačka sa ďalej slepo
záhradou potĺka,
že nad strechou už prudko klíčia
zelené jablká,
že ťažká číra kvapka hlasno čľupla
z odkvapu do hrdzavého suda od oleja,
a že to všetko videl zblízka
drozd na mojom pleci -
a samozrejme - ja.
A priamo z prvej ruky sa už šíri
aj najčerstvejšia z ranných správ:
Že pri diaľnici číslo 1001, na kilometri 222,
pri hmlistej ceste, ktorá pohlcuje
rýchle prúdy áut,
usmiaty ranný muž plus jeden ranný drozd
začínajú práve
na veľké hlučné ranné slnko poľovať.
Kam letíš, čierny drozd,
ty nemáš stále dosť
ranného hvízdania?
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.