Až odložíš ostych,
zoblečieš s ním pýchu,
temný des aj tupú bolesť.
Budeš obnažená.
Veterne a naho
zažiariš mi hlavou
ako v krbe oheň.
Ako číra radosť.
A zostaneš vo mne.
Tak som si ťa našiel.
Obyčajná žena.
Až zoblečiem spánok,
svitne nahá bdelosť.
Vtrhne do nej číre ticho.
Budem pripravený.
Posledný a prvý
zažnem sa ti v krvi
ako dávne zviera,
obyvateľ morí.
A zostanem v tebe.
Tak si si ma našla.
Muž nespavej ženy.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.