Cmaj
Len plávaš mestom,
G
po ktorom nechodíš.
Tvoj lístok na vlak
ťa zahodí.
Zástavky bežia
a nepostoja.
Ten stojatý tulák
som celkom možno ja.
Ten pôrodník vecí,
čo sa nikdy nestali.
Ten snorič po tom,
čo sa samé podpáli.
Na slnku nespím,
pred tieňom utekám.
Som koráb smetísk,
celé leto kotvím na letiskách.
Dni trávim v hluchej
telefónnej búdke -
nehybný balvan,
čo sa tvári, že je nemý klaun.
Práve hlaholím do slúchadla:
Jasné, hneď som
vzdušnou čiarou tam.
Som pôrodník vecí,
čo sa nikdy nestali.
Som kameň, čo sa
ticho podpáli.
Okolo brúsia prízemní
noční vtáci v čiernom perí.
A denné ženy bez mihnutia oka
meravo kamsi hľadia z vysokých nôh.
Kde končia ich dlhé rozpálené nohy,
vie v tejto chvíli hádam
len sám milý stojatý Pánboh.
On pláva mestom,
po ktorom nechodí.
A lístok na vlak
ho zahodí.
Zastávky bežia
a nepostoja.
Ten stojatý tulák
som celkom možno ja.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.