Som vojak vojny, ktorá nikdy nebola
a možno ani nikdy nebude.
Potulujem sa mestom krížom-krážom,
stopujem, brúsim po vlastných stopách,
snorím po vlhkých skrýšach, láskychtivý a horľavý.
Túlam sa po uliciach bez pamäti,
sliedim v odrazoch výkladov, v sklách kráčam -
samá voda, všade len samá voda,
samá voda.
Čosi ma volá ďalej,
ale neviem, čo to je.
Na doskách a na plošinách
pri brehu zakotvených riečnych lodí
chvíľu svieti ľahučký, tenký, riedky drobný sneh
a topí sa mi pred očami -
ani nezostáva, ani neodcestuje.
Som vojak vojny, ktorá nikdy nebola
a možno ani nikdy nebude.
Túlam sa po uliciach bez pamäti -
samá voda, všade len samá voda, samá voda.
Som iba kúsok nevybuchnutého kovu, ktorý
deň ticho odplaví a nič neoľutuje.
Čosi ma volá ďalej,
ale neviem, čo to je.
Na doskách a na plošinách
zakotvených riečnych lodí, uprostred vody
chvíľu svieti ľahučký, tenký, riedky drobný sneh
a topí sa mi pred očami.
Ani nezostáva, ani neodcestuje.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.